Ján Haššo, Spojená škola, Púchov
Počas pandémie sa toho zástupca riaditeľky Ján Haššo o svojich študentoch dozvedel viac, než možno sám očakával. Medzi svojimi žiakmi objavil talentovaných programátorov, básnikov či fotografov. Práve pre nich, ale aj pre ostatných študentov Spojenej školy v Púchove sa spolu s riaditeľkou rozhodli zriadiť multimediálne štúdio, vďaka ktorému by žiaci verejnosti odprezentovali svoje skryté talenty.
Bavíme sa deň pred koncom školského roka. Aký to bol pre vás rok?
Ak by som ho porovnával s predchádzajúcim, tak bol ako cez kopirák. Počas pandémie nemali naši žiaci prístup k praktickému vzdelávaniu, ktoré by za bežných okolností nadobudli odborným výcvikom. V tomto školskom roku sme na túto skutočnosť boli akurát lepšie pripravení. Počítali sme s tým, že niečo podobné môže prísť a boli sme pripravenejší s ohľadom na techniku, pripojiteľnosť žiakov aj sociálne nastavenie. Na začiatku roka sme si spravili prieskum, kto a akým spôsobom vie počas dištančného vzdelávania komunikovať. Či má stolový počítač, notebook alebo sa pripája cez telefón a aké má dáta a pripojenie v lokalite, kde býva. Spravili sme si databázu emailových adries a mohli sme sa pustiť do dištančného vzdelávania.
Ako toto vyučovanie vyzeralo v praxi?
Skúsili sme napríklad obrátený systém vyučovania, počas ktorého vyučujúci nastolil nejaký problém a prevtelil sa do pozície žiaka. Rozložil si veci v laboratóriu a žiaci ho navigovali, čo má spraviť, aby sa dopracoval k výsledku. Potom sme však prišli do štádia, keď už ani toto nebolo možné. Všetky možnosti sa vyčerpali, tak sme prešli na variant 5+1, ktorý nám umožnilo ministerstvo. Za prísnych bezpečnostných opatrení sme žiakov v tomto systéme stiahli späť do škôl a pokúsili sa z tejto situácie vykorčuľovať.
Napadlo vám, že takéto veci budete niekedy ako učiteľ a zástupca riaditeľky riešiť alebo ste improvizovali?
My sme našťastie už pred pandémiou absolvovali nejaké webináre, ale nábeh na takýto systém bol napriek tomu ťažší.
Vysvetliť študentom, že aj online komunikácia je lepšia ako maily a messenger chvíľu trvalo.
Ústne veci vyjadrite lepšie, než v písanej forme. Druhý polrok minulého školského roka bol preto o tom, aby sme žiakov a samých seba presvedčili, že aj v online priestore sa dá pohybovať, žiť a vyučovať, aj keď to nie je 100-percentná výučba.
Pamätáte si ešte, kedy vznikol nápad na vaše multimediálne štúdio?
Bola to odpoveď na situáciu, ktorá nastala práve počas dištančného vzdelávania. Počas neho sme sa začali o našich žiakoch dozvedať veci, ktoré priamo v škole nikdy nepovedali. Jeden píše básne, druhý fotí, iný robí pozadia do počítačových hier, ďalší grafiku. Toto postupne vyliezalo zo žiakov, ktorí primárne ani neštudovali umelecké smery. Naša proaktívna riaditeľka, ktorá je veľmi za inovatívne veci, preto vymyslela takýto projekt, ktorého súčasťou by bolo nahrávacie štúdio. Žiaci by sa oň sami starali a lepšie by sa vďaka nemu odprezentovali jeden druhému. Robili by si podcasty, rozhovory alebo videá a my by sme im len z diaľky dláždili cestičku v odboroch, ktoré ani nemusia primárne študovať.
Zaujímavé je, že v situácii, keď ste mali so žiakmi oveľa menej fyzického kontaktu, ste o nich zistili oveľa viac.
Presne tak. V online priestore sa dosť otvárali. Keď bol niekto hanblivý, vypol si kameru a odrazu sa nebál niečo povedať.
Keď je vyučujúci vnímavý, vnímaví sú aj žiaci a navzájom sa o sebe dozvedia veľmi veľa vecí.
Máte nejaký vlastný sen o tom, aký obsah by ste chceli v štúdiu produkovať?
Kvôli pandémii ho ešte stále dokončujeme, no mojím snom je, aby sme už do konca kalendárneho roka boli schopní odprezentovať šikovných športovcov, ktorých v škole máme, no širšie okolie o nich nevie. Máme tu majstrov Slovenska v atletike, hokejové reprezentantky a reprezentantov či žiakov ocenených ministerstvom školstva, ktorých by sme chceli dostať do širšieho povedomia. No nejde len o športovcov, ale aj o kreatívcov.
Stále im prízvukujem, aby sa nebáli odprezentovať svoje diela a talent. Keď ho posunú do mediálneho priestoru, niekto si ich možno všimne.
Je to spojená nádoba – zriadili sme štúdio pre niečo, no v konečnom dôsledku môže mať blahodárny vplyv aj na ich profesijný rast.
Mnoho učiteľov v súvislosti s pandémiou spomína potrebu dobiehania zameškaného učiva. Týka sa aj vašej školy?
Určite by som bol radšej, keby pandémia nebola, no nemyslím si, že by naši žiaci teraz vo veciach zaostávali. Máme šťastie, že naši študenti mohli praktickú činnosť vykonávať aj vo firmách – končiace ročníky sme dotiahli do škôl a vďaka tomu tam nie sú až také medzery. V septembri by to preto nemuselo byť až také problematické. Aj vďaka nášmu novému multimediálnemu štúdio Kraskovka, ktoré skvalitní odborný výcvik študentov, ale aj zabezpečí predávanie cenných skúseností bývalých absolventov školy a zamestnancov firiem.
Videli ste, že sa žiaci po návrate aj viac tešili do školy?
Jednoznačne. Frflošov prerobíte ťažko, ale kolektív dokázal stiahol aj tých. Máme množstvo žiakov, ktorí majú nulovú absenciu.
Už ste spomínali, aké máte očakávania od multimediálneho štúdia. Čo však čakáte od nového školského roka?
Väčšiu kreativitu študentov. Sme škola, ktorá v sebe spája techniku s umelecko-remeselnými a kreatívnymi smermi. Máme víziu, ako túto kreatívnu časť prepojiť s technickou a naopak. Aby si žiaci vedeli niečo vymyslieť a potom to aj prevteliť do reality.
Majú žiaci po pandémii v sebe túto kreativitu nahromadenú?
Už som na to aj mierne pripravený. V rámci mojich hodín som žiakom hovoril, že ma nezaujíma, či spravili sto kľukov za určitý čas, ale nabádal som ich k tvorivosti. Nejaká fotka alebo video z prírody, z bicyklovania… Poňali to humorne a chlapci-športovci si spravili činky z 25-litrových bandasiek, s ktorými drepovali. Od septembra by sme chceli, aby si žiaci vo vlastnej réžii obhospodarovali Instagram a Facebook, kde si budú takéto vlastné výtvory zverejňovať. Nemusí to byť dokonalé, ale nech je to osobné a cítiť z toho človečinu.
Keby ste mali zhrnúť, čo ste sa za posledný školský rok o svojich žiakoch naučili do troch vecí, ktoré by to boli?
Treba im načúvať, lebo sú veľmi komunikatívni. Treba sa vedieť prevteliť do psychológa, lebo sme zistili, že problémov je v rodinách naozaj veľa.
A výučbu treba viesť nielen na základe vzdelávacích programov a štatistických vecí, ale venovať sa žiakovi ako osobnosti a načúvať.
Nosíte v hlave už nápad na ďalší podobný projekt, akým bolo multimediálne štúdio?
Opäť sa to dotýka tej tvorivej zložky. Chceli by sme nakopnúť kreatívne workshopy, kde by sme viac spropagovali naše tvorivé odbory a dali do povedomia verejnosti, že aj takéto môže byť smerovanie detí, ktoré nie sú tak technicky nadané, ale majú v sebe kopec fantázie.
V rámci grantového programu Výnimočné doučko sme sa v Nadácii ZSE rozhodli podporiť projekt Štúdio Kraskovka sumou 1 700 €. #DobehnemeTo
Počas pandémie nemali naši žiaci prístup k praktickému vzdelávaniu, ktoré by za bežných okolností nadobudli odborným výcvikom. Práve preto sme sa v rámci programu Výnimočné doučko rozhodli podporiť projekt "Multimediálne štúdio Kraskovka", ktorý skvalitní odborný výcvik študentov, ale aj zabezpečí predávanie cenných skúseností bývalých absolventov školy a zamestnancov firiem.