Pandémia nás naučila, že riešenie sa dá nájsť vždy
Martin Kluka sa venuje deťom a mládeži v nízkoprahovom klube OZ Kaspian. Počas pandémie sa s kolegami rozhodli deťom uľahčiť prístup k vzdelávaniu a vybaviť klub užitočnými materiálmi.
Je začiatok septembra, nový školský rok sa začal pred pár dňami. Aký podľa vás bude?
Pevne verím, že lepší, ako ten predchádzajúci. Aj keby nastali nejaké lockdowny, decká to až tak neskolí. Už vedia fungovať v oboch režimoch – prezenčne aj dištančne. Verím však, že budú môcť byť čo najviac v škole. Z mojich rozhovorov s nimi som postrehol, že väčšina z nich to vidí rovnako. Málokto sa chce vzdelávať dištančne.
Čo ich posledné dva školské roky naučili?
Zvykli si byť samostatnejší. To sa týka tak domácich úloh, ako aj celkovo rôznych povinností.
Napriek tomu, že si veľa ľudí myslí, že deti ráno vstanú, otvoria notebook a nič nerobia, ja som postrehol, že toho majú oveľa viac. Zistili, že keď niečo vypustia, veľmi ťažko to potom dobehnú, preto sa snažia držať tempo.
Určite si trochu zvykli aj na pohodlnosť – ráno sa nemusia chystať a cestovať do školy, čím získali čas navyše. Zároveň im však chýbal kolektív a kamaráti. Aj nás vyhľadávali hlavne preto, aby tu aspoň v menšej skupinke mohli byť so svojimi rovesníkmi.
Niektorí učitelia spomínali zaujímavú skutočnosť, že počas pandémie sa o svojich žiakoch dozvedeli oveľa viac, než predtým. Máte podobnú skúsenosť?
Tým, že nie sme škola, ale nízkoprah, máme s podobnými rozhovormi s deťmi už dlhšiu skúsenosť. Dlhé roky k nám chodievajú, keď sa chcú o niečom porozprávať, preto to pre nás až taká zmena nebola.
No určite bolo viac detí, na ktorých bolo vidieť, že potrebujú niečo prebrať.
Okrem nášho klubu sme si to všimli aj na instagrame, kam sa nám tiež začalo počas pandémie ozývať viac deciek.
Prišiel aj prvý nápad na váš projekt Doučko v KASPIANe počas tohto obdobia?
Už skôr sme sa snažili o to, aby sa na nás deti vedeli obrátiť aj pri vzdelávaní. Počas pandémie sme si všimli, že často naozaj so školou nestíhajú a veľa z nich sem chodilo s tým, že sa niekde zavreli a učili sa. Preto sme navrhli, že by bolo vhodné aspoň hodinu denne vyhradiť na učenie. Zaviedli sme hodinu každý utorok a štvrtok o druhej – vtedy je tu ticho, decká sa môžu učiť a keď vieme, radi im s tým pomôžeme.
Videli sme, že počas pandémie toho mali dosť rodičia aj učitelia a ťažko sa to všetko dobiehalo – obzvlášť na začiatku, kým decká nabehli na dištančné vzdelávanie.
Čím konkrétne ste sa v projekte rozhodli dovybaviť vaše centrum?
Prišlo nám ako dobrý nápad mať takéto doučovanie aj dlhodobo. No keďže sem decká chodili s rôznymi úlohami z rôznych predmetov, nemali sme na všetky pomôcky. Na zemepis sme nemali žiadne mapy, atlasy, glóbus alebo pravítka či kružidlá na geometriu. Takisto sme dokúpili aj kreatívny materiál na rôzne ručné práce či aktivity. Hoci sme robili rôzne zbierky, získanie grantu nám v tomto veľmi pomohlo. Každý týždeň sme sa bavili o tom, čo sa dialo minulý týždeň, aké pomôcky deťom chýbali a postupne sme ich dokupovali.
Ako to momentálne, začiatkom septembra, u vás vyzerá?
Zatiaľ pozvoľna. Len minulý týždeň začali chodiť deti do školy a včera sme mali prvé doučovanie. Decká ešte nemajú veľa úloh, ale už vedia, že tú jednu hodinu musia byť ticho, lebo niekto môže mať úlohy. Keď ešte nemajú úlohy, hrávame vedomostné hry.
Keď sa teraz rozpráva o tretej vlne a o riziku, že by sa školy opäť mohli zavrieť, pripravujete sa aj na takúto možnosť?
Vzhľadom na to, že s našimi službami by sme mali byť otvorení aj počas takýchto dní, vieme sa pripraviť iba tak, že sa vyzbrojíme dezinfekciou a podobne. Určite sa nás dotkne obmedzená kapacita – nemôže tu byť viac ako 10 detí. Tiež sa nám podarilo zozbierať a spojazdniť staré notebooky, ktoré deckám vieme požičať či darovať. Určite budeme pripravenejší aj s komunikáciou na instagrame.
Aký veľký bol nárast v dopyte po online komunikácii počas pandémie?
S deťmi sme cez sociálne siete začali komunikovať až počas prvej vlny. Kde inde nájsť deti, ako na instagramoch? Viem, že aj iné organizácie takto fungujú. Klienti, ktorí k nám chodia pravidelne, už vedia, že nám môžu napísať a presne vedia, komu píšu.
Zmenil sa počas pandémie aj profil detí, ktoré k vám chodia?
Stále je to široká škála od 7 do 23 rokov, ale zmenil sa určite počet. Veľa detí bolo po lockdownoch prekvapených, že sme vôbec otvorení. Ďalšia vec je, že rodičia ich sem príliš nepúšťali, aby sa nenakazili a viac ich strážili doma. Aj preto sme sa snažili robiť vonku rôzne športové kluby a dokonca sme počas toho, keď sme mali zatvorené, chodili aj po vonku a hľadali decká po Petržalke. To bolo asi najťažšie obdobie. Bolo ťažké niekoho nájsť a keď sme už niekoho stretli, boli to stále tí istí klienti. Čudovali sme sa, kde sú všetky ostatné deti.
Čo vás toto obdobie naučilo?
Človek si zvykne na všetko. V KASPIANe sme sa naučili, že nech je situácia akákoľvek, musíme sa stále snažiť poskytovať naše služby. Vždy sa dá nájsť nejaké riešenie a prispôsobiť sa.
Projekt OZ Kaspian Doučko v KASPIANe je jedným z 39 vzdelávacích projektov v rámci grantového programu Výnimočné doučko, ktoré Nadácia ZSE podporila celkovou sumou 70 000 €. #DobehnemeTo