Chceli sme žiakom umožniť prístup do online sveta
Roman Országh je odborným garantom KC Romano Jilo vo Zvolene. Počas pandémie sa rozhodol dovybaviť vzdelávaciu miestnosť komunitného centra tak, aby sa do dištančného vzdelávania mohli zapájať aj žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Aký bol z vášho pohľadu posledný školský rok?
Jeho veľmi veľká časť – prakticky od októbra do mája – sa odohrala formou dištančného vzdelávania. Cieľovou skupinou nášho komunitného centra sú deti a mládež zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorí počas tohto obdobia nemali prístup k online vzdelávaniu. Aj preto sme sa počas prvej aj druhej vlny spolu so školami, kam tieto deti chodia, zapojili do programu, v ktorom im boli distribuované pracovné listy. Počas prvej vlny to ešte išlo, ale minulý školský rok už deti začali strácať kontakt s učiteľmi a nemali spätnú väzbu, ktorú sme im nevedeli zabezpečiť ani my. Strácali nielen kontakt so spolužiakmi, ale aj znalosť daných predmetov.
Vtedy prišiel váš nápad zriadiť edukačnú miestnosť?
Áno. Chceli sme žiakom poskytnúť relevantný prístup do online sveta, ak by prišla tretia vlna. Aby mali možnosť sa z bezpečného a príjemného prostredia komunitného centra pripojiť do priameho kontaktu s vyučujúcim.
Keďže nie sme pedagógovia, nevieme presne vysvetliť každú látku. Jediná možnosť je prepojiť deti so školou prostredníctvom online prostredia. Preto bolo aj cieľom nášho projektu dovybaviť našu miestnosť edukácie počítačmi a notebookmi.
Čo bol väčší problém – zameškané učivo alebo chýbajúci sociálny kontakt?
Dal by som to na rovnakú váhu. Žiaci strácali reálny kontakt s učiteľmi, čo ešte prehlbovalo ich nezáujem o učenie sa. Ako sa predlžovalo dištančné vzdelávanie, chodilo do škôl aj menej a menej vyplnených pracovných listov.
Cieľom vášho projektu teda bolo nakúpiť techniku, vďaka ktorej by sa žiaci ľahšie spojili s učiteľmi. Ako to dopadlo?
Nastalo niekoľko komplikácií, kvôli ktorým sa nám techniku podarilo zabezpečiť až koncom júla. Notebooky, ktoré sme mali v rozpočte, v dôsledku koronakrízy zdraželi a bol problém ich vôbec zohnať. Keďže ich už ale konečne máme, rozhodli sme sa – napriek prázdninovému obdobiu – kontaktovať školy našich žiakov a zorganizovať ešte na konci prázdnin malú prezentáciu o možnostiach online vyučovania v priestoroch nášho komunitného centra.
Ako bude školenie vyzerať?
V rámci letnej školy máme stretnutie s učiteľmi, žiakmi aj rodičmi. Ďalšia vec, ktorú chceme aj do budúcnosti nastaviť, je, aby si deti mohli robiť domáce úlohy alebo projekty priamo v našom centre – či už ďalšia vlna príde alebo nie. Aby neboli závislí len na školskom prostredí a mohli pokračovať v samoštúdiu aj u nás.
Ako by mal vyzerať ideálny stav od začiatku nasledujúceho školského roka?
To záleži od toho, či bude vzdelávanie prebiehať prezenčne alebo dištančne. V prípade dištančného je našou víziou obmedziť pracovné listy na minimum a triedy by po skupinkách prichádzali do komunitného centra a aktívne by sa zapájali do vzdelávania.
V prípade prezenčnej výučby by naša internetová miestnosť fungovala nielen na vypracovávanie domácich úloh či projektov, ale bola by otvorená aj pre rodičov, ktorí by mohli nahliadnuť do vzdelávania svojich detí a pozrieť si ich výsledky.
Na ktorú z týchto možností – prezenčné alebo dištančné vyučovanie – sa do nového roka vnútorne pripravujete viac?
Najradšej na prezenčné. Dištančné vzdelávanie beriem len ako možnosť náhrady – školské prostredie robí svoje. Je to o socializácii, výmene názorov, skúsenosti či voľnočasových aktivitách, ktoré vám online svet neposkytne. Možno to poviem hlúpo, ale online je ako matrix. Dostanete nejaké informácie, ale spätná väzba nie je dostačujúca. A ak deti nepodchytíme teraz, môže sa tento výpadok ťahať celým ich životom.
Ak by prišlo opäť k dištančnému vzdelávaniu, bude sa dať vôbec ešte dobehnúť?
Výhodou dištančného vzdelávania je, že deti budú priamo v procese. Budú pod dohľadom, budú sa musieť zúčastňovať danej hodiny a nebude už možnosť vyhovárať sa. Rozdiel medzi žiakmi z rôznych štartovacích čiar sa bude postupne mazať.
Keby ste teraz mali pripravovať ďalší projekt, ktorý by žiakom ešte viac uľahčil vzdelávanie, čoho by sa týkal?
Viem si predstaviť kemp, ktorého by sa zúčastňovali nielen žiaci a učitelia, ale aj rodičia a pracovníci komunitného centra. Spolu by hľadali spôsob komunikácie do budúcnosti a systematické ciele pre budúcnosť detí.
Aby deti pochopili, že hoci vyrastajú v generačnej chudobe, vzdelanie ich môže posunúť naozaj ďalej.
Viac než na materiálne veci by som sa preto sústredil na osvetu medzi rodičmi – že zodpovednosť za ďalší život ich detí je aj v ich rukách.
Projekt Romana Országha je jedným z 39 vzdelávacích projektov v rámci grantového programu Výnimočné doučko, ktoré Nadácia ZSE podporila celkovou sumou 70 000 €. #DobehnemeTo